Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

Základné informácie

Santovka

 

  Obec leží na južnom predhorí Štiavnického pohoria v oblasti Ipeľskej tabule 15 km juhovýchodne od okresného mesta Levice. Údolie potoka Búr, v ktorom sa obec nachádza je obklopené kopami travertínov, tufov a tufitov. Podľa klimatickej klasifikácie patrí Santovka do teplej oblasti, mierne suchého okrsku s miernou zimou, so sedatívnou, utišujúcou klímou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,5 °C, slnečný svit trvá 1987 hodín.


 

Základné údaje o obci

 

Názov: Obec Santovka
Adresa: Parková 2
  935 87  Santovka
   
IČO: 00307432
DIČ: 2021218738
   
Telefón: +421 36 63 30 620
+421 36 63 99 115
   
   
Fax: +421 36 63 99 115
   
Starosta obce: Ľubomír Lőrincz
Mobil: +421 905 948 525
   

 

 


 


 

Krátka história Santovky

  Obec Santovka leží na Ipeľskej pahorkatine, v doline potoka Búr, asi 15 km od Levíc smerom na Šahy.

  Za spoľahlivo najstaršiu písomnú správu o Santovke môžeme pokladať zmienku o dnes už stratenej listine uhorského kráľa Bela IV. z roku 1269. V roku 1276 sa obec uvádza v listine vydanej kráľom Ladislavom Kumánskym. Už vtedy sa spomína prameň – studňa“ Ched“ na mieste, kde sa do seba vkliňujú maďarovský a santovský majetok. Sídelný útvar pozostáva z dvoch pôvodne samostatných útvarov, Santovka a Maďarovce (neskôr Malinovec - prvá písomná zmienka z roku 1245). Poloha pri termálnych prameňoch priťahovala ľudí už v staršej dobe kamennej. Početné archeologické nálezy dokladajú kontinuitu osídlenia od staršej doby kamennej, cez dobu bronzovú, železnú, obdobie sťahovania národov až po slovenskú hradištnú kultúru. Osídlenie v staršej dobe kamennej ( paleolit ) dokazujú nálezy štiepaných kamenných nástrojov a výskyt uhlíkov. Prítomnosť najstarších roľníkov v tejto oblasti dokazujú pamiatky tzv. volútovej (lineárnej) kultúry. Kultúra lengyelsko – bádenská je doložená výskumom z neskorej doby kamennej na severo-východnom okraji obce.
   Ďalej je to sídlisko z doby bronzovej tzv. Maďarovská kultúra (podľa obce Maďarovce dnes súčasť Santovky). Ide o paleolitické – neolitické osídlenie. Pri archeologickom prieskume bola nájdená keramika , ktorá má povrch leskle uhladený a je čierna alebo v odtieňoch žltej a hnedej hrkálky, lyžice a iné úžitkové predmety, nástroje z pazúrika, kremenca a absidianu. Santovka bola osídlená aj v stredoveku, bola to monofunkčne orientovaná osada zameraná na poľnohospodárstvo. V súčasnosti sú už kedysi samostatné obce spojené (od 1964) a  vytvárajú jednotnú sídelnú sústavu.
  Prvá písomná zmienka je z druhej polovice 13. stor. (1269). V katastri obce vyvierajú uhličité a termálne pramene s 27 stupňov teplou vodou, čo bol základ pre vznik kúpeľov Santovka a celej kúpeľno-rekreačnej oblasti. Pri potoku Búr sú chránené prírodné výtvory Travertíny, chránený je tiež prírodný útvar Tufová kopa a travertínové jazierka na lúkach pri potoku. (Budzgovy)
   O žriedle Santovka sa hovorí, že je známe už viac ako 500 rokov. V listinách sa spomína po prvý raz v roku 1578. Matej Bel v roku 1742 spomína, Santovskú kyselku ako vodu veľmi dobrej chuti, ktorú ľudia pijú bez toho, že by poznali jej blahodarnú liečivú silu. V čase epidémie cholery, v rokoch 1866 a 1873 vykonala Santovská kyselka veľkú službu ľudstvu, pretože táto uhličitá voda bola toho času najmocnejším ochranným prostriedkom proti cholere. Prípad cholery sa v Santovke nevyskytol. Do roku 1910 bola Santovská kyselka známa po celej Európe. Vyznamenanie dostala na týchto medzinárodných výstavách: vo Viedni r. 1873, v Stolnom Belehrade r. 1879, v Terste r. 1882, v Budapešti r. 1885, vo Viedni r. 1907, v Ríme r. 1907, v Madride r. 1907, v Pätikostoloch r. 1907, v Berlíne r. 1908 a inde.


 


Úvodná stránka